1. Námestie Slovenskej republiky

Bytča má typické štvorcové námestie, pozostávajúce zo štyroch trojuholníkov. Má šachovnicový pôdorys a preteká ním rieka Petrovička. V minulosti niekoľko domov patrilo panstvu, ktoré ich prenajímalo obchodníkom. Veľká časť bola zničená požiarmi, na požiadavky občanov boli opravené.

Súčasťou námestia je aj oddychová zóna, kde sa medzi lipami nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z roku 1731. Nachádza sa pri rieke na počesť jeho mučeníckej smrti, keď ho 2. 3. 1393 z Karlovho mostu zhodili do Vltavy.

Na tomto námestí sa v 20. storočí udiala krvavá lúpež. Aj keď Bytča bola okresným mestom, nebola veľká a námestie mala zvyčajne pokojné. Rušné akcie si na starosť zobralo námestie v okolí Bytčianskeho zámku. Tu na Masarykovom námestí (bývalý názov Námestia SR) sídlila filiálka Považskej agrárnej a priemyselnej banky, ktorá sa stala terčom tohto útoku.

31. marca 1926, o štvrť na jedenásť doobeda, keď sa sluha Pohovej, účtovník Sonnenfeld a riaditeľ Schächter zhovárali, zrazu do miestnosti vošiel neznámy muž. Ústa mal zakryté vreckovkou, v rokue mal zbraň a žiadal o výmenu 50 000 pengő (vtedajšia maďarská mena). Prikázal im ľahnúť si na zem, po čom nasledovala samotná lúpež. Začal ich ohmatávať s cieľom nájsť zbrane a vtom vošli do miestnosti ďalší dvaja lupiči. Štvrtý strážil vchod v prípade neželanej návštevy. Obrali ich o cennosti a keď ich zviazali, začali si rozdeľovať výslužku. 93 060 korún z bankových pokladní a trezorov, 1800 korún a pár amerických dolárov a dvoje zlaté hodinky. Štvorica zlodejov si v priebehu pár minút rozdelili 90 slušných mesačných platov.

Zrazu vošla dnu mladá žena, neskôr ďalší zákazník, ale dohodnutý odvoz neprichádzal, lúpež sa zbytočne naťahovala. Zrazu nôž, ležiaci voľne na stole, bol opakovane, v celku 6-krát, zabodnutý do tela mladého zákazníka, ktorý bol pre lupičov otravný z neustáleho stonania.

Keď si uvedomili, že nemôžu na odvoz ďalej čakať, ale musia čo najrýchlejšie ujsť, vybehli von so slovami: "Chceli sme len urobiť peknú lúpež". Mladá žena nebola zviazaná, utekala von a snažila sa varovať námestie, no považovali ju za blázna.

3. Bytčiansky zámok

Do zámku sa kvôli zlým podmienkam nedá vstúpiť.

Základy vodného hradu boli nahradené dnešným renesančným zámkom v roku 1571-1574. Na rozkaz Juraja Thurzu ho stavali talianski majstri pod vedením Jána Kiliána. Zámok v roku 1605 zničený z dôvovdu nespolupráce Thurzovcov počas Bočkajovho povstania. O opravy zničených priestorov sa usiloval Andrej Pocabello. Zámok bol neskôr opravovaný ešte niekoľkokrát, buď kvôli vyhoreniu alebo potrebným obnovám budovy.

Momentálne je ohradený múrom so strieľnami a do nádvoria sa vstupuje cez kamenný most a bránu. Oproti vstupu do zámku sa nachádzali bývalé byty pre služobníkov (dnes sídlo ZUŠ Bytča) a v jeho okolí leží Sobášny palác.

Bytčiansky zámok je štvrocového tvaru so štyrmi okrýhlymi vežami, ktorý mal prevažne obrannú funkciu. Dnes sa doň dá vstúpiť kamennou bránkou, v minulosti sa vstupovalo ponad vodu cez dva padacie mosty. Hlavná, štvorcová veža je podkladom pre erby Thurzovcov a ich manželiek, renesančné ornamenty, hodinové ciferníky a zaujímavé okná. Uprostred zámockého nádvoria sa nachádza studňa, ktorá bola vykopaná v roku 1630 na rozkaz Mikuláša Esterháziho. Okrem toho je ohraničené arkádovými chodbami a zdobené nástennými maľbami. Renesancia sa v tomto zámku prejavuje najmä toskánovými stĺpmi, oknami, výzdobou a arkádami. Od roku 1955 je sídlom Štátneho oblastného archívu.

5. Studňa s drakom

Studňa sa nachádza nielen na nádvorí, ale aj v areáli zámku. Tu podľa legendy žil drak, ktorý strážil podzemné pramene. Tento, ktorý v studni momentálne odpočíva, meria 3,5 metra a váži cca 170 kg. Má sklenené oranžové oči, ktoré vyfúkol Peter Dolina. Keď nastane večer a tma, drak sa rozsvieti.

7. Synagóga

V dôsledku zlých podmienok sa do nej nedá vstúpiť.

Pôvodná synagóga z 1801, ktorá bola modlitebňou, sa v roku 1886 stala synagógou. Práve na výstavbe novšej a väčšej neologickej synagógy sa podieľala aj známa rodina Popperovcov. Svätyňa by mala byť podľa predpisov orientovaná na východ k Jeruzalemu, no kvôli zástavbe to nebolo možné splniť. Nachádza sa pozdĺž rieky Petrovičky, kde sa určitý čas nachádzal rituálny kúpeľ. Nad portálom hlavného vstupu sa nachádza vitrážový svetlík a kruhové okno s hviezdou. Na vrchole strechy sa nachádzajú kamenné dosky Desatora v hebrejčine. Vedľajšie portály sú menšie, zdobené šesťcípimi hviezdami.

Interiér predstavuje predsieň, hlavú sálu i ženské empory po stranách a nad predsieňou (empora je vnútorný balkón, ktorý oddeľoval spevákov alebo určitú skupinu veriacich, pôvodne mohli slúžiť aj ako študovňa a knižnica). Celá synagóga je skrášlená rastlinnými a inými ornamentami, hviezdami, hebrejskými textami a zdobenými oknami.

V súčasnosti je synagóga po poškodení znovu na ceste ku kompletnej rekonštrukcii.

9. Bývalá židovská škola

Na tejto bývalej židovskej škole sa nachádza pamätná tabuľa. Objednal ju Pavel Král, autor knihy Židia v Bytči, a na školu bola namontovaná v lete 2014.  

11. Cintorín

Zachovajte prosím na cintoríne slušné správanie.

Cintorín sa pôvodne nachádzal v blízkosti farského kostola, ale v roku 1787 Jozef II. vydal nariadenie, že nemôžu pochovávať vnútri obce kvôli hygienickým dôvodom. Cintorín sa preto presunul na kraj vtedajšej obce.

Sú tu pochované slávne osobnosti ako napr. umelec Ladislav Treskoň, spisovateľka Sidónia Sakalová, sochár a maliar Stanislav Bíroš, lekár Ján Červeňanský a iné.

Nachádza sa tu renesančný Kostol sv. Barbory. Vnútri ho zdobia fresky a nástenné maľby. Na oltári v románskom slohu je položená socha sv. Barbory uprostred, na stranách socha Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho – pochádzajú z roku 1901.

Ak budete pokračovať po vybudovanej ceste, prejdete okolo Kríža. Ďalej sa nachádza Dom smútku a Pamätník obetiam I. a II. svetovej vojny.

15. Socha Nepoškvrnenej Panny Márie

Táto neskorobaroková socha je zdobená reliéfmi nástrojov Ježišovho umučenia. Bola postavená na pamiatku skončenia morovej epidémie v Bytči v roku 1793.